Je 1. novembra 1950. V Sládkovičove je cukrová kampaň v plnom prúde. V slovenských cukrovaroch sa cukrová kampaň rozbehla naplno. V boji za väčší kus cukru zápasí tisíce pracujúcich rúk. Svoj zápas vyhrajú, lebo sú si plne vedomí, že pracujú nielen pre seba, ale pre nás všetkých, pre všetkých spoluobčanov našej vlasti. Tento boj je o to krajší, že je spojený s bojom za svetový mier, podobne ako táto cukrová kampaň v našej republike, ktorá nesie názov Kampaň mieru.
Brány cukrovaru v týchto dňoch ožili. Prúdi nimi nepretržite vo dne i v noci cukrová repa.Ručné vykladanie repyŽľab sa pomaly plní repouŽľab je vrchovato naplnený repouRoľník, ktorý odovzdal repu si mohol patričné množstvo rezkov odniesť domov.Mechanické nakladanie vysladených rezkov.Takto vyzerá splavovací kanál naplnený repouKarol Veselka, inšpekčný zámočník z cukrorvaru Vlčkovce, odovzdáva štandardu mieru Františkovi ŠimonoviFrantišek Šimon pripevňuje štandardu mieru k zábradliu v hale cukrovaru veľkou reťazou, aby tak symbolicky vyjadril vôľu všetkých zamestnancov cukrovaru v Sládkovičove.Centrifúgy na vnútornej strane týchto strojov dostávajú cukor do pevného skupenstva. Zvyšok sirupu ide ďalej na spracovanie odstrediska. Pri centrifúgach je horúco, robotníci sú polonahí a bosí.Priebeh výroby treba stále sledovať chemickými skúškami. Robievali to vždy zaučení robotníci. V Sládkovičove robí túto prácu prvý raz aj žena Lakatoš Berta, ktorá sa na túto prácu obzvlášť hodí.Katolisy – tu sa z cukrovej šťavy oddeľujú hrubé nečistotyDifuzéry obsluhujú veľmi zruční robotníci Štefan Szabó a Karol ModrockýZnečistený cukor sa nedostane do obchodu, ale do tohto stroja, aby bol roztopený a v tekutom stave prečistenýV kockárni sa reže cukor na kockyV kockárni pracujú samé ženyHotový cukor sa balí do rôznych obalov, podľa druhuRobotníčka Anna Krivošeková bola v roku 1951 vyhodnotená ako najlepšia pracovíčka cukrovaruPani Anna Krivošeková mala dobré srdce. V okolitých robotníckych rodinách ju milovali.Najlepší pracovník cukrovaru
1953
Radostné bolo ráno v sobotu 3. októbra 1953. Po uliciach Sládkovičova s usmiatymi tvárami ožiarenými lúčmi vychádzajúceho slnka prechádzali skupinky robotníkov smerujúcich k cukrovaru. Ponáhľali sa, lebo mali nastúpiť na prvú smenu v tohtoročnej repnej kampani. Keď továrenská siréna ohlásila začatie smeny, každý stál už na svojom pracovisku. Nahromadená cukrová repa v kanáloch sa pohla. Zároveň sa pohli aj ruky pracujúcich, aby splnili plán a vyrobili viac kvalitnejšieho a lacnejšieho cukru pre našich spoluobčanov. Pracujúci cukrovaru v Sládkovičove chcú vyrobiť tohto roku o 500 vagónov cukru viac než v roku 1952. Aby túto náročnú úlohu zvládli, zaviedli na 26 pracoviskách prácu podľa hodinového grafu a tiež podstatne rozšírili súťaženie medzi jednotlivými smenami.
Do cukrovaru prichádzali ešte pred začatím kampane denne desiatky vagónov cukrovej repy, ktorú bolo treba rýchlo vyložiťVo vykladaní cukrovej repy sa osvedčila čata Štefana Halašiho. Každý člen tejto čaty zarobil týždenne až 620 Kčs.Robotníci v rafinačnej staniciPohľad do výrobnej halyZuzana Ondrejkovičová pri odpeňovaní surovej šťavyV saturačnej stanici pracovali väčšinou ženySaturantka Alžbeta Budajová pri určovaní alkality saturovanej šťavyLaborantka Judita Šramová pri skúšaní saturačných plynovJán Németh pri filtrácii čerenej šťavyViktória Šidová pri odmerke na surovú šťavuJúlia Asványi zaznamenáva na hodinovom grafe výkony oddelenia urobené za jednu hodinuPohľad do kockárneJúlia Padušová, Alžbeta Vargová a Otília Hakserová pri rezaní kociekHelena Barciová, Apolónia Jungová, Mária Takáčová, Jozef Janík, Ján Hermanský a Michal Johymenko sa oboznamujú so záväzkom, ktorý si dali pracujúci pri vykládke repy – zaviazali sa, že počas kampane vyelfujú jednu tretinu cukrovej repy. To znamená, že namiesto ručného vykladania repy z vagóna, ju vyložia pomocou tlaku vody.V takomto balení sa rozletí kockový cukor zo sládkovičovského cukrovaru po celej našej republikeNa obrázku zľava: hlavný inžinier Ladislav Forgáč, riaditeľ cukrovaru Dr. Jozef Šoltes, predseda Zväzu robotníkov, predseda ZO KSS a hlavný agronóm Jozef Kulašík debatujú o pracovných problémoch.
1955
Je piatok 30. septembra 1955. V týchto dňoch podrobujú strojné zariadenia generálnej skúške, aby pri výrobe bieleho zlata nemali žiadne poruchy. V stredu prebehli generálne skúšky výrobného zariadenia. Tohto roku chcú cukrovarníci výrazne znížiť množstvo melasy a o 3 vagóny zvýšiť výrobu cukru úpravou potrubia vedúceho k várostrojom. Údržbári vzájomne súťažili o kvalitu opráv a uskutočnili viac ako desať organizačno-technických opatrení, aby zabezpečili bezporuchovú prevádzku počas celej kampane. Všetky súčiastky dôkladne prezreli, opravili a namazali. Pri oprave difuzérov sa najlepšie vyznamenali zámočníci z čaty Michala Šulana, ktorá je známa svojou kvalitnou prácou.
Čata zámočníkov pod vedením Michala ŠuľanaPočas generálnej skúšky mali v strojovni plné ruky práce. Údržbári rozobrali i parnú turbínu. Jej zabiehanie pozorne sleduje strojný zámočník Jozef Horváth.
V sobotu začal cukrovar v Sládkovičove spracovávať prvú cukrovú repu z tohtoročnej úrody. Teraz je na skladkách a pri splavoch repy rušno. Prichádzajú sem vlaky s cukrovou repou až od Dunajskej Stredy. Do závodu vozí repu z okolia úzkokoľajná poľná železnica patriaca cukrovaru. Repu vykladajú tiež z áut ČSAD i z vozov súkromne hospodáriacich roľníkov. No najväčší podiel na dovoze repy má železnica, ktorá cukrovaru dodáva až 65% všetkej repy.
Na železničnej stanici v Sládkovičove
1957
Je sobota 28. septembra 1957. V Cukrovare v Sládkovičove začala kampaň. Prvé vagóny bieleho zlata sa dostali do skladov. Celý týžden sa tu usilovne pracovalo a rezačky chrlili tenké rezance rezkov. Za týždeň sa dostalo do skladu už vyše 200 vagónov kvalitného cukru z tohtoročnej úrody.
Nakladanie a odvoz rezkovVarič cukru Anton Ondrejkovič skúša kvalitu várky kryštálového cukruPo členky v kryštálovom cukre
1958
Je 2. októbra 1958. Tohto roku vyzval cukrovar v Sládkovičove ostatné cukrovary na Slovensku do súťaže o bezstratový zber a spracovanie cukrovej repy. V našom cukrovare chcú znížiť straty na výrobe cukru o 0,01% oproti norme, čím oproti vlaňajšku zvýšia výrobu cukru o 510 metrických centov. Denne vyrobia 40 vagónov cukru. Tohto roku by chceli prvýkrát vyexpedovať 300 vagónov bieleho zlata.
Repa zo skládky sa do výroby splavuje silným prúdom vodySilný prúd vodyVoda je dôležitým činiteľom pri skládke a doprave repy do cukrovaru. Na obrázku je železný žľab, ktorým sa repa pre výrobu dopravuje zo skládky do nátokovej jamy pred vstupom k rezačkám.Cukrová repa sa zo skládky dostane k rezačkám, odkiaľ tenké rezky putujú do difuzérov, kde sa z nich vyluhuje cukor. Plnič difuzérov Silvester Lancz.Varič cukru Jozef Hulík občasnými skúškami dáva pozor na varenie cukrovej šťavyRobotník Eugen Ravas vytáča cukor z odstredivky
Je streda 19. novembra 1958. Do Sládkovičova dorazila južná vetva Štafety priateľstva a mieru z Bratislavy do Nitry. V cukrovare Sládkovičovo prešla štafeta priamo cez výrobné haly. Osadenstvo cukrovaru pozdravilo štafetu záväzkom, podľa ktorého prevýšia plánovaný objem hrubej hodnoty výroby do konca roka o vyše 1 a štvrť milióna korún a na vlastných nákladoch ušetria 821.000 Kčs.
V čele štafety je Vojtech KališŠtafeta odchádza a pokračuje do ďalšieho mesta. Vpravo na chodníku stojí Juraj Kochan.
1959
V piatok 18.septembra 1959 sa na plné obrátky rozkrútili kolesá cukrovaru v Sládkovičove. Kampaň, ktorá potrvá 95 až 100 dní začali so zásobou 650 vagónov cukrovej repy na skládkach a v splavoch cukrovaru. Kolektív pracovníkov cukrovaru sa zaviazal znížiť náklady pri manipulácii s repou o 100 000 Kčs zvýšením mechanizácie pri nakladaní a vykladaní cukrovej repy. Skrátením kampane o dva dni chcú usporiť ďalších 100 000 Kčs.
Obrovské kopce cukrovej repyObrovský tlak vodyTopíme sa v cukrovej repe…