Na fotografii z roku 1969, zhotovenej na tenisovo-hádzanársko-volejbalovom ihrisku v parku kaštieľa sú štyria Uherovci, všetci aktívny hráči: Anton, (môj otec) s číslom 6, Jozef, (Dodo, alebo tiež Tupiš) dominuje tam svojou výškou, Alexander, (Šani, alebo tiež Metla), stojí vedľa stĺpa s osvetlením a nakoniec ja, druhý zprava. Je tam ešte Emil Dovalovszký (Caco), vo výskoku pri sieti s číslami 7 a 10 môžu byť Ollé Daniel (alebo Pavol Doval) a Pityu Krivošek. Na meno hráča, na fotografii prvého zprava si nedokážem spomenúť. Pri stolíku zapisovateliek sedia dve dámy, tá vpravo je Irma Nedomová a za ňou stojí jej sestra. Na mená ďalších si neviem spomenúť. (Ak niekoho spoznávate, prosím napíšte odkaz) Tento zápas mi utkvel v pamäti, lebo to bol môj vôbec prvý zápas za dospelých, s výnimkou od zväzu, lebo som mal ešte len 14 rokov. Hrali sme proti mužstvu Žiliny, vyhrali sme najtesnejším rozdielom 3:2. Za fotografiu ďakujem Zuzane Véghelyi, rod. Kováč, našej rodáčke.



Ak sa dobre pamätám Irmina sestra sa volala Priska. Všetkých na fotke som poznala, hrali výborne, ale môj obľúbenec bol celý život obdivuhodný Caco, držiteľ bronzu v stolnom tenise z OH, už si nepamätám rok, ktorý napriek telesnému postihnutiu bol športovec ako „ďábel“
Vlastička, plne súhlasím! Nepoznal som lepšieho športovca než akým bol Caco (Emil Dovalovszký).