Možno sa to raz stane, no zatiaľ niečo takého nepripravujeme. Ak by predsa v budúcnosti k niečomu takému došlo, dozvieš sa to na týchto stránkach. Podľa môjho názoru je Sládkovičovo aj v súčasnosti nádherné mesto.
„Tejcsarnok“ po vojne a pred kolektivizáciou slúžil ako „výkupňa“ alebo lepšie povedané nútené odovzdávanie produktov (mäso, vajcia, mlieko, mliečne výrobky, koža zo svine, obilie atď.), ktoré museli podľa vtedajšieho nariadenia odovzdávať gazdovia. Na živobitie im zostávalo minimum. Koľkokrát neboli
doma vajcia alebo mlieko, lebo ich bolo treba odovzdať.
Ako celkom prvá predavačka v mliekarni bola Pivková Mariška néni, až neskôr bola pani Zelinková a Hučková.
Vedľajšia miestnosť so zadebneným oknom a dverami bola opravovňa topánok, pracoval tam hluchonemý obuvník, pamätám si iba jeho krstné meno Gášpár, neskôr tam pracoval pán Halás.
Ja si to takto pamätám.
Maja
Ďakujeme pekne za vzácne informácie. O niektorých som mal vedomosť, ale niektoré čítam prvý krát. Ak budete mať aj v budúcnosti nejaké spomienky k našim príspevkom, neváhajte a podeľte sa s nami. Teší nás že sledujete našu webstránku.
Všetky fotografie a stovky ďalších sú v publikácii „Obrazová história Diószegu / Sládkovičova.“ Ak o ňu máte záujem, zastavte sa na recepcii Inovatechu.
Odporúčam aj knihu „Podaná ruka v 1947“ pána Štefana Mikuša, kde je veľa fotografií a informácií o hlavnej ulici, domoch i obyvateľoch. Aj tú nájdete v Inovatechu.
ES
Urob prosím Ťa výstavu z týchto fotografií.Bolo by to krásne vidieť ich spolu.Sládkovičovo bola nádherná obec.
Možno sa to raz stane, no zatiaľ niečo takého nepripravujeme. Ak by predsa v budúcnosti k niečomu takému došlo, dozvieš sa to na týchto stránkach. Podľa môjho názoru je Sládkovičovo aj v súčasnosti nádherné mesto.
„Tejcsarnok“ po vojne a pred kolektivizáciou slúžil ako „výkupňa“ alebo lepšie povedané nútené odovzdávanie produktov (mäso, vajcia, mlieko, mliečne výrobky, koža zo svine, obilie atď.), ktoré museli podľa vtedajšieho nariadenia odovzdávať gazdovia. Na živobitie im zostávalo minimum. Koľkokrát neboli
doma vajcia alebo mlieko, lebo ich bolo treba odovzdať.
Ako celkom prvá predavačka v mliekarni bola Pivková Mariška néni, až neskôr bola pani Zelinková a Hučková.
Vedľajšia miestnosť so zadebneným oknom a dverami bola opravovňa topánok, pracoval tam hluchonemý obuvník, pamätám si iba jeho krstné meno Gášpár, neskôr tam pracoval pán Halás.
Ja si to takto pamätám.
Maja
Ďakujeme pekne za vzácne informácie. O niektorých som mal vedomosť, ale niektoré čítam prvý krát. Ak budete mať aj v budúcnosti nejaké spomienky k našim príspevkom, neváhajte a podeľte sa s nami. Teší nás že sledujete našu webstránku.
Všetky fotografie a stovky ďalších sú v publikácii „Obrazová história Diószegu / Sládkovičova.“ Ak o ňu máte záujem, zastavte sa na recepcii Inovatechu.
Odporúčam aj knihu „Podaná ruka v 1947“ pána Štefana Mikuša, kde je veľa fotografií a informácií o hlavnej ulici, domoch i obyvateľoch. Aj tú nájdete v Inovatechu.
ES
Ďakujem pekne za vzácnu informáciu.
TU