V roku 1958 sa v Sládkovičove udiala viacnásobná vražda. Príčiny, ktoré by viedli k objasneniu, neboli nikdy uspokojivo vysvetlené.
16. apríla 1958 sa v závode Ľanárskych a konopárskych závodov, v čase medzi dvadsiatoudruhou hodinou a polnocou stala výnimočná udalosť. Viacerí zamestnanci závodu a okoloidúci ľudia počuli streľbu a zvuk sirény. Títo svedkovia v domnienke, že ide o prepad závodu telefonicky zalarmovali verejnú bezpečnosť. Tá po príjazde na miesto zistila a zadokumentovala tieto skutočnosti z výpovedí svedkov.
Po nástupe do služby závodnej stráže sa jeden z jej členov, 42-ročný Gál Imrich, zvlášť zaujímal o služobnú zbraň. Medzi 22.00 a 23.00 došlo k udalostiam , ktoré nebolo možné bližšie objasniť. Gál služobnou zbraňou niekoľkými ranami na strážnici zranil kolegu Srnku Jána a zastrelil jednou ranou robotníka trepárne Sántai Jána. Pravdepodobne tak urobil z miesta, ktoré poškodení nemohli vidieť. Zranenému Srnkovi sa podarilo zo strážnice utiecť do pracovnej haly, ktorá bola vzdialená asi 50 metrov. Tam kričal, že na strážnici sa nachádza vrah a prosil o pomoc. Pracovníci vzali zraneného Srnku do kancelárie majstra prevádzky na ošetrenie. Ostatní robotníci vybehli na dvor závodu smerom ku strážnici závodnej stráže. Vtedy zo strážnice vychádzal Gál, ktorého sa majster prevádzky opýtal, že čo sa deje. Ten mu pokojne odpovedal, že niekto strieľal od cesty. Keďže bolo treba ošetriť zraneného Srnku povedal majster Gálovi, aby šiel na vrátnicu pre kľúče od garáže. Gál sa po chvíli vrátil s tým, že kľúče tam nie sú. Prítomní sa rozhodli, že dvere garáže vylomia násilím. K vykonaniu sa ponúkol Csanaky Ľudovít. Po vylomení dverí vytiahol Gál pištoľ, pristúpil k Csanakymu a strelil mu do tváre, na čo poškodený spadol na zem a zomrel. V tej chvíli nastalo medzi pracovníkmi zdesenie a rozutekali sa do blízkeho poľa. Gál potom vbehol do pracovnej haly, kde prišiel k zranenému Jánovi Srnkovi a tromi výstrelmi ho dorazil. Pri odchode z pracovnej haly stretol pracovníka Kuki Karola, ktorého usmrtil jediným výstrelom. Po návrate z haly do strážnice si Gál vzal bicykel a odišiel do dediny. Prišiel k bytu veliteľa závodnej stráže Hlahulek Františka, ktorý býval na Hviezdoslavovej ulici. Zaklopal na dvere a po otvorení dverí bez slova strelil Hlahuleka do hlavy a ťažko ho zranil. Potom odišiel na bicykli domov na Dánoš. Vo svojom byte zobudil manželku, silno ju objal, pobozkal a s pozdravom „zbohom“ jej strelil do hlavy. Manželka sa zosunula na zem, kde zostala ležať. V zabíjaní ďalej pokračoval. Vstúpil do detskej izby svojej 14-ročnej dcéry Alžbety, ktorú usmrtil jediným výstrelom.
Motív jeho činu sa vyšetrovateľom nepodarilo dostatočne objasniť, pretože ráno 17. apríla 1958 spáchal Imrich Gál samovraždu skokom pod vlak. V tomto prípade išlo o vraždu piatich ľudí a dvoch pokusov o vraždu. Do úvahy pripadá niekoľko vysvetlení pre takýto hrozný čin. Na pracovisku dochádzalo ku sporom medzi členmi závodnej stráže, ktoré sa síce nejako vyriešili, ale páchateľ na ne nezabudol. Ako ďalší dôvod sa ponúka Gálove chronické ochorenie žalúdka, pri ktorom trpel veľkými bolesťami. Jeho spolupracovníci a susedia však o Gálovi hovorili ako o nekonfliktnom človeku. Aj naďalej teda zostávajú nevyjasnené okolnosti tohto strašného činu.
vrah:
Gál Imrich (42)
obete:
1. Sántai Ján (29)
2. Srnka Ján (?)
3. Csanaky Ľudovít (36)
4. Kuki Karol (25)
5. Gálová Alžbeta (14)
Hlahulek František – útok prežil
Gálová Rozália, rod. Iványi – útok prežila
