Na začiatku 50. rokov 20. storočia prebiehala žatva obilnín ešte vo dvoch fázach. V prvej fáze bolo obsiahnuté kosenie obilia a jeho viazanie do snopov, ktoré sa následne naložili a previezli k stacionárnej mláťačke.
Druhou fázou bolo mlátenie obilia, kedy boli snopy z voza ručne, vidlami podávané obsluhe mláťačky, ktorá obsluha tieto snopy rozväzovala a vhadzovala do podávača mláťačky, kde sa z nich vymlátilo zrno, oddelilo od slamy a sypalo do vriec. Vymlátená slama sa potom pásovým dopravníkom mláťačky dopravila ku stohu, kde ich partia stohovačov ukladala do stohu.
Mláťačky boli zprvoti poháňané parným strojom pomocou plochého remeňa, neskôr potom už vtedy moderným traktorom, ktorý mal špeciálnu pohonnú jednotku na pohon plochým remeňom.
Týmto spôsobom prebiehala v roku 1951 aj žatva na hospodárstve cukrovaru v Sládkovičove.
Parťákom a zároveň strojníkom mláťačky bol Ignác Herczog so svojimi pomocníkmi Pavolom Pudmerickým a Ladislavom Köglerom. V prípade priaznivého počasia dokázali denne vymlátiť aj okolo 200 metrákov obilia.
