Do obdobia prvej dekády 20. storočia pozostávala produkcia cukrovarov vo veľkej väčšine z veľmi tvrdého výrobku kužeľovitého tvaru, takzvaných homolí (cukorsüveg – süvegcukor). Homole sa vyrábali v rôznych veľkostiach pre ďalšie priemyselné spracovanie ako aj na využitie v domácnostiach.
Nakoľko bol cukor dostupný len v tejto forme takéto balenie predstavovalo pre domácnosti výzvu. Bolo potrebné vyriešiť otázku dávkovania, drvenia a štiepania homolí pre možnosť ďalšieho použitia.
Na drobenie cukrových homolí boli vyvinuté rôzne druhy drobiacich, štiepacích a mrviacích klieští, ktoré boli gazdinám v kuchyni nápomocné k tomu, aby sa cukor stal použiteľným v ich kuchárskej a pekárskej činnosti.
