V Nitrianskej stolici sa v rokoch 1616 až 1766 uskutočnilo desať pojednávaní, v ktorých obvineniu čelila bosorka. Prvý známy proces sa začal koncom augusta 1616. Súdnu stolicu tvorili reprezentanti štyroch zemepanských miest – Šintavy, Senca, Serede a Sereďského Nového Mesta (dnes súčasť Serede). Spomedzi 117 predvolaných svedkov medzi prvými vypovedali manžel Barbory Boczkovej, Ján a jeho dvaja synovia z prvého manželstva. Zatiaľ, čo manželova výpoveď by zrejme neuškodila, nevlastní synovia však už neboli takí opatrní. Prvý síce vypovedal len o vyhrážkach macochy, že mu ublíži tak, že celý život bude banovať, ale druhý vedel už aj o tom, ako čarovala so stolicou jednej susedky. Potom, ako ju „chytili“, požiadala nevlastného syna o sliepku, ktorá vyletela do komína. Jeho manželka ju mala zarezať a doniesť do väzenia. V rozhodnutí súdu zrejme najviac zavážilo to, že Boczková sa pred viacerými svedkami zmienila o tom, že chce nejakým hajdúchom zaplatiť, aby jej zavraždili manžela. Ďalšie dve ženy – manželka Štefana Gála a manželka Jána Sebestyéna, nemali na svedomí žiadne podobné obvinenie, dokonca viacerí svedkovia sa pochvalne vyjadrili o tom, ako obe úspešne niekoho liečili. Pri opise liečebných postupov sa tiež nespomínajú žiadne čary či magické úkony, ale obyčajné natieranie masťami a v prípade Gálovej aj to, že pomáhala aj pri pôrodoch. Hoci mnohí zo 117 svedkov nemali žiadne vedomosti o tom, že by tieto ženy boli bosorky a tí, ktorí mali o tom sprostredkované informácie, tiež vypovedali len o nejakých nočných „sabatoch“ – tancoch, pri ktorých nikomu nebolo ublížené, sudcovia sa rozhodli udeliť im najvyšší trest. Mali byť vydané do rúk majstra kata a mučené. Hoci koniec rozsudku je odtrhnutý, podľa iných zdrojov boli napokon všetky tri upálené. Roku 1654 sa na príkaz prefekta panstva konalo v obci Veľký Cetín vyšetrovanie, v ktorom mali obyvatelia vypovedať o všetkých „čertovských veciach“ (ördögsig), o ktorých niečo vedia. Z výpovedí 47 osôb je zrejmé, aké mimoriadne vážne miesto v ich myslení zaberali rôzne povery. Viaceré výpovede síce nehovoria o ničom, čo by sa mohlo považovať za „mimoriadne“, ale evidentne z nich cítiť aj strach vypočúvaného z vyšetrovania a vyšetrovateľov. Nie je vylúčené, že ľudia povedali určité veci len z obavy, aby sami nepadli do podozrenia, keby nič nevedeli alebo by niečo zatajovali. Tak istej 18-ročnej Alžbete, manželke Jána Kosu, pripadalo zvláštne, že keď sa s inou ženou vracala z vinohradu a obloha sa zatiahla, predsa nezapršalo, pretože suseda povedala, že z toho pršať nebude. Takmer tretina svedkov za prejav hodný vyšetrovania považovala aj to, že istý Štefan Kováč nadával svojej manželke, že ju čert doniesol či stvoril (ördög atta, ördög teremtete). Aj ďalšie vyšetrovania vo veci bosoriek z Nitrianskej stolice mali podobný priebeh a obsah, no vzhľadom na neúplnosť zachovaných archívnych dokumentov nepoznáme ani výsledky. Možno sa zdá, že uvedených 10 prípadov naozaj nie je veľa (veď od prvého do posledného uplynulo presne 150 rokov). Pravdou však je, že procesov v blízkom okolí bolo viac. Šintavské panstvo bolo akousi „liahňou“ domnelých bosoriek. Územnosprávne však menšia časť panstva patrila do Nitrianskej a druhá, rozľahlejšia, do Bratislavskej stolice. Z tohto dôvodu sa väčšina šintavských prípadov prejednávala na území Bratislavskej stolice, kde tvoria takmer tretinu všetkých prípadov.
Zdroje:
Komáromy Andor: Magyarországi boszorkányperek oklevéltára, Budapest 1910. Rozsudok na základe údajov Togányi Károlya v Nyitramegyei Közlöny, 1887. Boli to roku 1713 kauza manželky Györök Petra (Györik) na Šintavskom panstve, zachovaný krátky zápis bez rozsudku (Schram Ferencz: Magyarországi boszorkányperek 1529–1768, Budapest 1970), v roku 1714 vyšetrovanie Kálfás Katalin na Šintavskom panstve, v tom istom roku vyšetrovanie v obci Trstice, kde bolo podozrivých 13 osôb, z toho dvaja muži, roku 1730 vyšetrovanie Szerdahelyi Katalin, tiež zo Šintavského panstva. Roku 1745 bola obvinená už spomínaná Esterházy Sofia, roku 1761 obvinili istého Havor Juraja z blasfémie (rúhanie). Honbu na bosorky uzavrelo v súvislosti s vyšetrovaním Kuhajdek Doroty nariadenie Márie Terézie o ukončení podobných prípadov.
