Vpravo pôvodne obytný dom na Hlavnej ulici, kde najprv rodina Karsay otvorila kníhkupectvo, ktoré im však v roku 1948 odobrali, tzv. „znárodnením“ a bol tu zriadený obchod so zeleninou a ovocím. Vedúcim obchodu bol František Nagy, ktorý mal prezývku Kapus Feri (z maďarčiny, vyslov kapuš). Pracovala tu aj jeho manželka Helena, Ilus néni (z maďarčiny, vyslov Iluš). Dve okná vedľa obchodu na uličnom fronte patrili bytu, kde bývali František Miszlík s manželkou Máriou a po nich rodina Botló.
Budova na fotografii vľavo bola kováčska dieľňa a rodinný dom pôvodného vlastníka Ferenc Dudása s manželkou Etelou, ktorí však boli vysídlení do Maďarska. Ferenc bol kováčsky majster a v prednej časti budovy mal zriadenú kováčsku dieľňu.
Po vysídlení Dudásovcov tento dom dostali presídlenci Ján Ďurík, (tiež kováč) s manželkou Alžbetou . Pán Ďurík pokračoval vo svojom remesle a okrem klasických kováčskych prác, vykonával aj opravy rôznych strojov a nástrojov, hlavne poľnohospodárskych. Na priloženej fotografii z februára 1955 pred domom (dieľňou) stoja sejačky družstevníkov, čakajúce na opravu.
K domu bol pristavaný prístrešok, pod ktorým bola kováčska vyhňa. Ako si pamätám drevená brána bola takmer vždy otvorená dokorán. Pred chodníkom bol agát a hneď pred ním bola postavená drevená stena, slúžiaca k priviazaniu koní počas podkúvania. Radi sme sa ako deti prizerali keď pán Ďurík podkúval kone, bol to pre nás nezabudnuteľný zážitok.
Táto dieľňa tu fungovala do začiatku 60. rokov, kedy bola na družstve (JRD) zriadená kováčska dieľňa a pána Ďuríka tam zamestnali, stal sa členom JRD.
Podľa knihy Ing.Štefana Mikuša Podaná ruka v 1947.
