S trochou nadsádzky by sme mohli Diószeg štyridsiatych rokov 20. storočia nazvať aj „mostovou veľmocou“. Máloktorá obec sa totiž v tom období mohla pýšiť toľkými mostami ako Diószeg. Podľa svedectva starých máp z tohoto obdobia sa v obci a jej chotári vtedy nachádzalo nie menej ako 22 rôznych mostov a mostíkov.
Len na samotnom Dudváhu, ako je to viditeľné na priloženej mapke, bolo sedem mostov. (Železničný most cez Dudváh na mapke nie je) Most, označený na mapke ako D1 je dopravný cestný most vtedy hlavnej cesty Galanta-Senec, v širších súvislostiach Nitra-Bratislava. Most s označením D2 bolo vlastne staré stavidlo, ktoré bolo využívané aj ako most pre povozy aj peších. Most s označením D3 bol vlastne miestnym dopravným mostom v časti obce tzv. „kasárne“ na v tej dobe ešte existujúci ostrov medzi dvoma ramenami Dudváhu. Most s označením D4 bol vlastne železničným mostom úzkorozchodnej železnice „Ponvágli“ s miestnym názvom „Bárányhíd“.
Mosty s označením P1 a P2 boli pešie lávky drevenej konštrukcie, spočívajúce na tzv. pilotoch, zatlčených do dna rieky. Siedmym mostom na rieke Dudváh je železničný most železnice Komárno-Bratislava.
Nasledujúci most si môžu pamätať a poznať pravdepodobne už len staršie generácie. Bola to vlastne mimoúrovňová križovatka dvoch železníc, štátnej a úzkokoľajnej „Ponvágli“.
Nachádza sa na Košútskej ceste trocha bokom od železničného prejazdu od Sládkovičova na ľavej strane podľa priloženej mapky.
Ďalšie mosty sa nachádzali (väčšina z nich existuje dodnes) na západnej strane chotára Diószegu na rieke Čierna Voda, Stoličnom potoku, Zichyho potoku a na najmenšom treťom potoku, ktorý je na súčasných mapách pomenovaný ako Bučianka. Všetky tri tieto potoky sú vlastne umelo vytvorené odvodňovacie kanály rozsiahlych močarísk v katastri obcí Gurab a Pusztafödémes (dnes Veľký Grob a Pusté Úľany).
Most cez Čiernu Vodu smerom na Veľké Úľany na priloženej mapke označený ako č.13 už neexistuje, zanikol pri regulácii koryta rieky. Súčasný most (na fotografii) bol postavený súčasne s reguláciou koryta. Druhý most cez čiernu vodu, označený ako č. 11 viedol už aj na začiatku 20. storočia len cez mŕtve rameno Čiernej Vody.
Ďalšie dva cestné mosty, na mapke ako č. 12 a 14 vedú po starej hlavnej ceste za bývalými konopárňami cez Stoličný a Zichyho potok. Pod číslom 10 je železničný most štátnej železnice cez Stoličný potok. Ostatné mosty pod číslami 1 až 9 sú kamenné mosty železobetónovej konštrukcie ponad tri spomenuté potoky.
Pre úplnosť považujem za potrebné dodať, že pri výstavbe obchvatu Sládkovičova v 60. rokoch 20. storočia boli postavené ešte tri mosty, jeden cez Stoličný potok, druhý ponad železnicu a tretí ponad Dudváh.
Na záver vrelo doporučujem všetkým, ktorých tento článok zaujal, aby si naplánovali krásnu dlhšiu vychádzku, alebo aj cyklotúru do západných končín mestského chotára od Čiernej Vody cez Egrešské lesy do Nového Dvora. Po ceste určite prejdete cez viacero mostov, ktoré tu boli spomenuté. Prajem Vám krásne zážitky.
